Ahojte naši milí!

Naše kuriatko (logo našej MŠ) by rado kráčalo vo Vašich oknách po farebnej dúhe 🙂 . Pripojíte sa aj vy do tejto zmysluplnej výzvy za našu MŠ? Urobili by ste nám veľkú radosť a zároveň tak dali najavo akúsi súdržnosť, ktorá je v momentálnej situácií veľmi dôležitá. Namaľujte si dúhu podľa Vašej fantázie a možností, utvorte na nej akékoľvek kráčajúce kuriatko a nalepte do Vašich okien 🙂

Tešíme sa na jarnú výzdobu našich detičiek v tomto duchu 🙂

Vaše pani učiteľky

Logo našej MŠ

Návrhy na výrobu kuriatkaNiektoré naše deti už kuriatko majú 🙂 Ďakujeme 🙂



 



 


Veľkonočné kuriatko a dúha

     Anička bývala v meste. To je taký priestor, kde je veľa domov, obchodov,
škôl a škôlok, námestí a parkov. Jazdia tam okrem autobusov aj električky,
trolejbusy a v tých naozaj veľkých mestách aj metro.
V meste, v ktorom bývala Anička metro nebolo, ale aj tak to bolo veľké
mesto. Bývala na sídlisku. To je taký priestor, kde je veľa domov pokope, domy
sú vysoké aj nízke, ale viac je tých vysokých.
Bývala v paneláku. Panelák je betónový dom, ktorý má veľa poschodí, veľa
okien a býva v ňom veľa ľudí.
Anička bývala na piatom poschodí. To je dosť poschodí na to, aby videla do
parku na stromy a škôlku, kde rada chodila a stretávala sa so svojimi kamarátmi.
Jedného dňa sa na dverách škôlky objavil oznam.
ŠKÔLKA BUDE ZATVORENÁ. Dlho.
Anička rada chodila do škôlky a teraz jej mamička povedala, že v povetrí
lieta akýsi neviditeľný tmavý motýľ a na koho sa posadí ochorie. Anička vedela,
čo znamená slovo choroba, poznala to. Často bývala chorá. Keď bola chorá,
ležala v posteli a nesmela ísť von.
No teraz to bolo iné. Nebola chorá, ale musela zostať doma, aby neochorela.
Kto by chcel byť chorý? Nikto.
Prvé dni sa hrala s bábikami, kreslila si obrázky, pozerala rozprávky a otecko
jej dovolil hrať hry na počítači.Tešila sa, lebo mamička bola stále doma a otecko
chodil do roboty tiež menej ako inokedy.
Ale škôlka bola stále zatvorená a jej už veľmi chýbali kamaráti.
Z piateho poschodia panelového domu nevidela len do parku a na škôlku,
videla aj kopce v diaľke, nad ktorými každé ráno vychádzalo slnko.
Jedného dňa sa čosi stalo. Anička stála pri okne a pozerala sa na kopce.
Vonku pršalo a pomedzi oblaky sa chcelo usmievať slnko, a tak sa na oblohe
objavila dúha. Bola krásna a farebná. Boli na nej všetky nádherné farby, ktoré
Anička poznala. Ružová, fialová, modrá, zelená, žltá, oranžová aj červená. Dúha
vychádzala spoza kopcov a končila pri Aničkinom okne. Pozerala na dúhu a na
tvári sa jej objavil úsmev.
Na dúhe sa čosi pohlo. Anička sa rozosmiala. Bolo to malé, guľaté, žlté
kuriatko.
Čoskoro mala byť Veľká noc a Anička sa veľmi tešila na kupačov
a veľkonočné vajíčka, ktoré pre nich doma s mamičkou maľovali.
Kuriatko na dúhe kráčalo k nej. Anička nesmela sama otvárať okno, ani na
balkón nesmela sama chodiť a tak sa na kuriatko usmievala spoza okna.
Kuriatko prišlo k oknu a zobáčikom ďoblo do skla. Anička pobozkala svoju
dlaň a priložila ju na okno. Kuriatko ešte raz zaťukalo a potom kráčalo po dúhe
späť.

Anička stále pozerala von. V strede dúhy sa kuriatko otočilo a zamávalo
malými žltými krídelkami. Anička vedela, že čoskoro uvidí svojich kamarátov
a vráti sa do škôlky.
Sadla si ku stolu a nakreslila kuriatko, ako kráča po dúhe. Nalepila ho na
okno. A keď sa na druhý deň pozrela von, kuriatka boli všade, v každom okne.
Anička vedela, že tmavý motýľ čoskoro odletí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.